Hora Tokaji (Bald)
516 m vysoký vrch je najjužnejším a najmladším sopečným svedkom pohoria Tokaj-Eperjes. Od Zemplínskych vrchov ho oddeľuje sedlo Bodrogkeresztúr, ktoré bolo kedysi korytom starého vodného toku. Je to zvláštne miesto, kde sa stretávajú rôzne krajiny severného Maďarska, ako napríklad Nyírség, Taktaköz, Bodrogköz a Zemplén. Jeho názov sa v priebehu storočí viackrát zmenil, od Tarcal Hill po Tarcal Hill.
Anonymus o tom píše v Gesta Hungarorum:
"Potom Ond, Ketel a Tarcal, keď prešli lesom, jazdili popri rieke Bodrog; potom, akoby bežali za odmenou, cválali na vrchol vysokého vrchu. Nechali ostatných dvoch za sebou, Tarcal, udatný bojovník, dosiahol vrchol kopca ako prvý. Od toho dňa až dodnes sa hora nazýva Tarcalova hora. Z vrcholu hory sa traja páni rozhliadli dookola, kam až oko dovidelo, a krajinu si nevýslovne zamilovali, a práve na tomto mieste podľa pohanského zvyku zabili tučného koňa a urobili veľký sen. Tarcala, ktorý bol odvážny muž a obstál v boji, teraz jeho spoločníci prepustili a on sa so svojimi vojakmi vrátil k generálovi Árpádovi, aby mu podal správu o vhodnosti krajiny. " (Anonymus: Gesta Hungaroum, cca 1200)
Názov Tarcal si dodnes zachovala susedná osada, ale s historickým posilnením mesta Tokaj sa názov hory zmenil na Tokaj, ako o tom svedčí Petőfi:
"Prechádzam čoraz krajšími krajinami, priateľ môj, dnes som prešiel Horským údolím. Výhľad je krajší ako na Szerencs. Na juhu dlhá rovina až k Tise, na východe bývalý ohňový kotol, hora Tokaj, ktorá stojí osamotená ako generál pred vojskom, tam stojí mesto Tarcal s vysokou hlavou, v modrom plášti, s vážnou dôstojnosťou." (Sándor Petőfi: Cestovné listy Frigyesovi Kerényimu, 1847.)
Na úpätí pohoria sa Bodrog vlieva do Tisy, aby potom ako jeden vodný tok pokračoval cez Veľkú planinu. Stretávanie týchto krajinných oblastí a riek vytvára v tejto oblasti jedinečnú mikroklímu. Jedinečnú topografiu a podnebie ešte viac umocňujú horské skaly. Horniny sú prevažne pyroxenické andezity s ryolitmi a ryolitovými tufmi a povrch pokrýva prevažne spraš. Loes sa usadil počas posledného zaľadnenia euroázijského kontinentu, na niektorých miestach je hrubý niekoľko metrov. Mozaika týchto hornín je veľmi priaznivá pre flóru, čoho výsledkom je veľmi rozmanitá flóra. Na vrchu rastie mnoho zvláštnych druhov rastlín, ako napríklad vlnatá pivonka, ktorá sa vyskytuje len v Maďarsku, fialový kvet, ktorý je zástupcom stredomorskej flóry Libanonu a Sýrie, a uhorský kvet, ktorý je pôvodným druhom Karpatskej kotliny. Hora má 500 hektárov chráneného územia so 65 chránenými druhmi rastlín vrátane 18 druhov orchideí. Pôvodné rastlinné spoločenstvá boli takmer úplne zmenené ľudským zásahom. Koncom 19. storočia sa v tejto oblasti pestovali takmer výlučne vinice a ovocné sady. Z týchto čias pochádza názov Lysá hora. V tomto období sa pôvodná vegetácia nachádzala v kamenných jamách, na okrajoch polí a na okrajoch nízkych ciest. Tieto pôvodné rastlinné druhy sa v horách opäť uchytili po fyloxére, ktorá zničila vinohrady. V 50. rokoch 20. storočia boli vysadené veľké plochy zmiešaných lesov, aby sa zmiernili škody spôsobené eróziou a zabezpečilo sa vytvorenie pôvodnej vegetácie. Po reintrodukcii flóry nasledovalo a stále nasleduje pridávanie nových druhov fauny. UNESCO vyhlásilo vinársku oblasť Tokaj-Hegyalja za svetové dedičstvo. Tokajské pohorie je vynikajúcim turistickým cieľom, ktorý môžete navštíviť pri potulkách po regióne.
